Tvorivosť
Sviečka – sarvángásana je pozícia, ktorá je pomerne ľahko uskutočniteľná. Zacvičiť ju však tak, aby sa priblížila k ideálu je o niečo náročnejšie. Je dobré keď túto pozíciu rozvíjame najprv cez vytvorenie pozície pluhu – halásana. Do pluhu je dobré dostať sa dynamicky zo sedu alebo ľahu, cez plynulý kotúľ vzad. Následne nohy smerujú do diaľky za hlavu a ruky tvoria protiváhu tomuto pohybu a smerujú opačne. Nohy sa nemajú dotýkať zeme, ale majú smerovať do diaľky. Tento pohyb smerujúci do diaľky začína medzi lopatkami. V tomto bode začína a plynie po celej chrbtici až ku pätám. Keď je pluh dobre vypracovaný, ešte raz priblížime lopatky k sebe a dlaňami sa chytíme čo najbližšie k lopatkám (čo najnižšie k zemi). Lopatky a lakte sú blízko seba. Celý pohyb dvíhania nôh by mal plynúť z oblasti medzi lopatkami. Nohy stúpajú plynulo nahor a chrbát sa spolu s týmto pohybom plynulo dvíha nahor. Chrbtica je v tejto pozícií vyrastajúca opačným smerom ako zvyčajne. Vnímanie a koncentrácia na oblasť medzi lopatkami pomáha túto voľne plynúcu pozíciu jemne vzpriamovať. Napriamovanie nahor sa deje hlavne v oblasti chrbta a pokračuje do nôh. V tejto polohe je vhodné vytrvať dlhšie a neustále pracovať na napriamovaní a dvíhaní chrbtice. Vzpriamovaniu môžu pomôcť rôzne polohy nôh – striedavé dotýkanie zeme a vyrastanie, nohy naširoko do boku ale aj dopredu a dozadu, spojené nohy k zemi a naspäť do polohy.
Medzi lopatkami na chrbtici je lokalizované 4. energetické centrum – tzv. srdcové centrum – anáhata čakra, ktoré úzko súvisí, aj podľa názvu, s oblasťou srdca. Vytvoriť pokročilú sviečku vyžaduje dobrú predstavu, ktorú sa snažíme v cviku uskutočniť. Sviečku by sme mali najprv veľmi presne myslieť – mať ju v predstave, vedieť presne čo a ako máme spraviť. Následne do pozície vojsť a snažiť sa ju znova a znova tvoriť, znova a znova približovať k ideálu, ktorý chceme dosiahnuť. Tento moment je veľmi dôležitý nie len pri cvičení sviečky, ale pri cvičení všetkých ásan. Byť v ásane staticky je veľmi náročné pre vedomie a aj pre samotné telo.
Oveľa účinnejšie je pristupovať k ásane ako k umeleckému dielu, ktoré je treba neustále tvoriť a dotvárať, smerovať stále bližšie k chcenému ideálu. Takáto tvorivá činnosť v ktorejkoľvek ásane je vyživujúca pre telo, radostná pre dušu a posilňujúca pre ducha. Tvorí základ prepracovania vlastného tela a zároveň výborný základ pre uchopenie tvorivej činnosti ducha.
V sociálnom kontexte je táto schopnosť tvorivej činnosti posilňujúca pre uvedomenie si možnosti pretvárať pomery na Zemi smerom k veľkým ideám a ideálom. Tiež tvorivá činnosť vložená do každodenných činností je prínosná pre ducha. Človek sa stáva tvoriteľom vlastného života, do každodenných – tisíc krát robených činností je možné neustále vkladať niečo nové. Tak ako môžeme pri cvičení ásany, ktorú sme cvičili už niekoľko stoviek krát, vložiť do nej novú ideu, všímať si novú vec, pozorovať ásanu z nového uhľa pohľadu, skúšať ju stále viac priviesť k ideálu, môžeme aj v každodennom živote takýmto spôsobom tvoriť nanovo 100-krát robené činnosti. Život sa môže vďaka tomu, napriek svojmu opakovaniu, stávať neustále novým, zaujímavým, nevšedným. Ak napríklad skúsime zameniť každodennú cestu do práce za trochu inú – prejdeme inou ulicou, vymeníme auto za bicykel alebo električku, budeme si všímať iné veci ako zvyčajne, môžeme z každodennej únavnej rutiny vkročiť do neustále sa meniaceho života. Iste bude zaujímavé a bude sa jednať o skutočnú umeleckú prácu, ak sa pokúsime vniesť do nášho každodenného života ideál „otvorenej komunikácie“. Vniesť tento ideál do života, či už osobného alebo aj pracovného, nie je jednoduché. Ak k tejto výzve pristúpime ako k umeleckému dielu – budeme sa snažiť neustále sa k tomuto ideálu približovať, tvoriť ho, hľadať ho, inšpirujeme preň aj ostatných – bude to pre nás jednoduchšie v zmysle, že nebudeme z tejto práce frustrovaný, unavený. Zistíme, že to môžeme skúšať rôznymi spôsobmi, že môžeme rôzne tvoriť, že môžeme byť naozaj vynaliezavý. Duch človeka sa takouto neustálou tvorivou činnosťou naozaj posilní a duša je naplnená, uspokojená. Samozrejme život sám nám často krát prináša zmeny, ale vedieť tieto zmeny robiť vedome, cielene, s konkrétnym zámerom, prináša životu nový rozmer v podobe tvorivého, zaoberajúceho sa vedomia.
Otvorenosť
Koleso – čakrásana – je ásana, do ktorej sa najlepšie dostaneme tak, že sa z ľahu na chrbte nasunieme čo najviac na nohy, ktoré sú na špičkách a dlane dáme vedľa ramien. Pred vykročením do výšky a šírky je vhodné vnímať a uvedomiť si oblasť pod rebrami, oblasť žalúdka a z tejto oblasti viesť pohyb do otvoreného priestoru. Zdvihnutie do výšky má byť voľné a elastické. V tejto pozícií môžeme zažívať rozšírenie hrudníka, ktoré nám umožňuje zažiť oslobodzujúce dýchanie do strán a tiež zažiť a uvedomiť si šírku priestoru. Je dobré uvedomiť si a vnímať šírku priestoru, do ktorého sme takto vošli. V ásane je vhodné podporovať neustále vyrastanie nahor z oblasti tretieho energetického centra a z oblasti medzi lopatkami.
Manipúra čakra je centrum, ktoré je fyzicky lokalizované v oblasti žalúdka, pod rebrami. Nachádza sa tu tzv. „slnečný pletenec“, ktorý predstavuje menší centrálny, vegetatívny nervový pletenec, ktorý je spojený s aktívnymi orgánmi trávenia. V tejto oblasti je na chrbtici tzv. Th-l prechod – chrbtica tu prechádza z driekovej oblasti do hrudníkovej. V tejto časti má chrbtica najväčšie možnosti pohybu a to do strán, vo výkrute ale aj v natiahnutí. Dobrou prácou v tejto oblasti je teda možné zažívať otvorený hrudník, pohyblivosť chrbtice a vnímanie šírky.
Vďaka rozvinutiu schopnosti vnímať šírku, byť otvorený a pohyblivý, je možné nadväzovať zdravý vzťah so svetom. Vzniká zdravý záujem o okolie, účasť na sociálnom živote a tiež zdravý vzťah k ľudskej slobode, ako vlastnej tak aj ostatných ľudí. Ak tu hovoríme o otvorenosti, jedná sa o taký postoj ľudskej duše, kedy je človek otvorený voči svetu (neuzatvára sa pred svetom), ale zároveň vníma seba samého, nekladie však jedno pred druhé.
Ak napríklad riešim nejaký problém v skupine a tvrdohlavo si stojím len za svojim postojom a nie som schopný vôbec vypočuť si názor niekoho druhého moja schopnosti vnímať šírku, byť otvorený nie je príliš rozvinutá. Naopak ak dokážem vnímať názory aj viacerých ľudí a prípadne ich navzájom spájať a hľadať riešenie, nezabúdajúc na seba, jedná sa o dobre rozvinuté schopnosti manipúra čakry. Zdravý záujem o dianie vo svojom blízkom ale aj širšom okolí je tiež pre túto oblasť podporujúci. Pri zdravom fungovaní je tu prítomná aj skutočná účasť a aktivita vo vzťahu k okolitému svetu.
Vnímavosť
Kliešte s výkrutom, s jednou nohou skrčenou – (parivrta džánu šíršásana) je ásana, ktorú je treba začať s dobre vypracovanou predstavou. Jedná sa o ásanu, kde máme nohy naširoko od seba, jedna noha je skrčená, chrbát je natiahnutý do diaľky smerom k vystretej nohe a hrudník je vytočený smerom nahor, ruky sú v predĺžení chrbta a dotýkajú sa chodidla. Do ásany vchádzame pokojne. Nohy si správne uložíme – naširoko od seba a jednu nohu pokrčíme. Chrbát vytiahneme najprv do výšky a následne do predklonu, do diaľky – smerom k nohe. Nohy dobre priťahujeme k panve, celý spodok – panva, zadok, brucho aj oblasť krížov neustále sťahujeme. Z tohto spodku neustále vyrastá chrbtica najprv smerom do výšky a následne smerom do diaľky za vystretou nohou. Nohy a panva tvoria základ pre vyrastanie do diaľky. Toto sa deje teda od spodnej časti chrbta, ale aj zo stredu chrbta, kde sa chrbtica neustále rozpína do diaľky a šírky a napriamovanie do diaľky prebieha aj v oblasti hrudnej chrbtice. Celá chrbtica neustále rastie do diaľky. Keď je chrbtica dobre napriamená, treba vytvoriť správny úchop nohy – tá ruka, kde je noha vystretá, smeruje na kríž smerom ku kolenu, chytá sa kolena a druhá ruka smeruje k prstom vystretej nohy. V ďalšom kroku, keď už je vďaka práci rúk hrudník vytočený smerom nahor, smerujú obidve ruky k prstom vystretej nohy.
Túto ásanu je potrebné neustále tvoriť a dobre myslieť. V pokoji vnímať napätia, ktoré v tele vznikajú a napriek nim neustále ďalej tvoriť ásanu. Pokoj, ktorý je potrebné znova a znova vo vedomí vytvárať, je základom cviku. Pokoj spolu s prítomným pozorovaním pomerov, širokým pokojným dychom a neustálym tvorením ásany približujúcim sa k predstave, k ideálu ásany. Takto prevedený cvik je dobrým školením bdelého a slobodného vedomia. Bdelé preto, lebo pokoj, pozorovanie a tvorenie je jeho súčasťou a slobodné preto, lebo je schopné oslobodiť sa od napätí a napriek minulým skúsenostiam v cviku, tvoriť nové skúsenosti – dáva možnosť zažiť nové zážitky, pocity pri cvičení ásany.
Táto ásana je spojenie intenzívneho natiahnutia, narastania vychádzajúceho z oblasti tretieho energetického centa, zo stredu chrbta a pokojného, otvoreného pozorovania a tvorenia, ktoré je spojené s rozvojom višuddha čakry – piateho energetického centra, ktoré je lokalizované v oblasti štítnej žľazy. Rozvoj tohto centra súvisí teda s pokojným pozorovaním skutočností, schopnosťou vnímať pomery a napätie v tele, živote a okolí, ale tiež so schopnosťou tieto pomery považovať za premenlivé, neupínať sa na staré skúsenosti a vďaka tejto otvorenosti rozvíjať schopnosť premeny starých vecí na nové, tvoriť nové pomery, tvoriť nové predstavy.
Tak ako vchádzam do cviku, vnímam pomery a napätia s ním súvisiace, voľne dýcham a tvorím si predstavu, ako ďalej postupujem v cvičení tak, aby sa ásana priblížila k ideálu, tak aj v živote môžem pristupovať k svojej práci a k tvoreniu nových vecí v živote. Je vhodné, ak sa najprv snažím vnímať pomery v danej životnej situácií, pomery v danej skupine, vnímať napätia a súvislosti, ktoré tam vládnu a s otvorenou mysľou, pokojom v duši a pokojným dychom skúsim veci premieňať, resp. približovať k ideálu, pretvárať.
Ak napríklad prídete pracovať do novej firmy, do nového kolektívu, je možné, že za krátky čas zistíte, že jeden človek v rámci skupiny, ktorá by mala byť rovnocenná, ovláda ostatných členov. Nie je dobré „túto vec“ hneď meniť a pretvárať, oveľa lepšie je chvíľu tieto pomery skúmať, pozorovať, zisťovať prečo vznikajú, kde sú ich korene. Nezdravé postavenie jedného človeka v skupine môžem začať pomaly a postupne premieňať. Je treba byť pozorný, vnímať situácie a skutočnosti z viacerých strán a snažiť sa postupnými, cielenými a teda vedomými krokmi postupne privodiť zmenu. Cieľom by ale nemalo byť zmeniť samotného človeka, ale skôr pomery vládnuce na pracovisku premeniť viac k ideálu vzájomnej spolupráce a ľudskej rovnosti.
Dnes sú pomery na Zemi v rôznych oblastiach často nezdravé a vzdialené ideálom. Schopnosť neviazať pozornosť na telo (napätia v tele, vnímanie obmedzení tela) nám umožňuje pozornosť uvoľniť na vnímanie pomerov a na tvorenie predstavy a postupovanie k chcenej predstave. Táto schopnosť sa dá využiť aj v živote – ak nemám pozornosť poviazanú vnímaním nepríjemností v živote, môžem ju zamerať na objektívne pozorovanie okolností a na tvorenie, vytváranie myšlienok a vnášanie predstáv do života v rámci vlastnej tvorivej činnosti v spoločnosti. Táto schopnosť nám pomáha aj zlepšovať vnímanie okolia, ostatných ľudí. Neuzatvára nás do seba, neupriamuje k vlastnému telu, ale naopak učí nás pokojne pozorovať seba aj okolie a slobodne a pokojne vchádzať do riešenia rôznych životných situácií, úloh a problémov.
Vytrvalosť
Sed široko-rozkročný (konásana) je poloha – ásana, ktorá si vyžaduje vytrvalú, naozaj trpezlivú prácu. Sed má byť naozaj široký a chrbtica má zo spodnej časti chrbta vyrastať do výšky. Vzpriamenosť a aj vyrastanie chrbtice nahor sa dá podporiť intenzívnou prácou v oblasti krížov a brucha. Silné sťahovanie tejto oblasti vytvára dobrý základ pre krásne prevedenie polohy. Pohyb, ktorý podporuje toto sťahovanie nám pomáha ásanu formovať. Plynúci pohyb smerujúci von z oblasti krížovej kosti do širokého priestoru sa zo širokého priestoru vracia pozdĺž nôh naspäť do oblasti pupka a krížovej kosti. Pre pekné formovanie a prevedenie ásany je potrebná kľudná, pokojná a naozaj vytrvalá práca. Nohy sú istým spôsobom ľahké a uvoľnene plynúce do diaľky. Takto vedená a formovaná ásana – prostredníctvom plynúceho pohybu, ktorý sa najprv zbiera v oblasti pupka a krížov, potom rozprašuje do širokého priestoru a napokon sa vracia naspäť pozdĺž nôh do svojho centra – pôsobí do vnútra tela a v tele sa odzrkadľuje jemným zdravie podporujúcim a regeneratívnym pôsobením.
V oblasti krížov je lokalizovaná druhá čakra – svádhišthána. Plynúce pohyby, ktoré sú pre túto oblasť typické, sa dajú veľmi pekne prirovnať k pohybom a práci vody. Tak ako píše H. Grill v knihe „Duševná dimenzia jogy“ na strane 206, voda je živel, ktorý neustále a vytrvalo prúdi – z povrchových a podzemných vôd do veľkých vodných nádrží, priehrad, riek a morí, ďalej sa vyparuje do vzduchu a nakoniec sa formou dažďa a snehu vracia naspäť na Zem. Popri tom vykonáva veľa „nenápadnej“ a dôležitej drobnej práce, bez ktorej by svet nemohol fungovať – zavlažovanie, zvlhčovanie, vyživovanie, zúrodňovanie, očisťovanie… Takto pôsobí plynúci pohyb, ktorý vychádza z oblasti krížovej kosti a brucha, rozprašuje sa do priestoru a pozdĺž aktívnych nôh sa vracia naspať do svojho centra. Ak chceme vymodelovať z hliny nejaký predmet, na začiatku máme vždy len kus hliny, ktorý postupne, vytrvalo a opakovanými pohybmi tvarujeme do chceného cieľa. Tak by sme mali pristupovať aj k tvoreniu ásany. Neustálym opakovaním a skúšaním sa približovať k ideálu, ktorý v ásane chceme dosiahnuť. Túto schopnosť by mali mať všetci umelci a tento spôsob tvorenia ásan môžeme skutočne nazvať umeleckým.
Aj učiteľ, keď sa snaží vytvoriť dobrú hodinu, musí sa neustále snažiť približovať sa k svojmu cieľu. Neustále by sa mal snažiť veci spájať, plynulo prechádzať od jednej časti hodiny k druhej, od jednej témy k druhej. Tak dokáže pôsobiť na žiakov ozdravne. Aj každý z nás, ak svoj život každý jeden deň vedieme plynulo od jednej veci k druhej, bez veľkých skokov (sekov) pôsobíme tak na seba a svoj život ozdravne. Ak sa snažím v živote niečím zaoberať, tiež môžeme pracovať tak, že sa danou vecou znova a znova zaoberáme, že sa k nej vraciame znova a znova, niekoľko dní, resp. týždňov. Tak sa nám daná téma, problém zvnútorní (stane sa nám v istej forme vlastným) dokážeme lepšie na veci pracovať, riešiť, lepšie sa k nej priblížiť. Tiež opakovanou prácou, opakovaným zaoberaním sa témou, problémom, dokážeme túto tému lepšie spracovať, problém lepšie vyriešiť. Takáto forma práce sa môže týkať aj riešenia rôznych sociálnych problémov.
Dôvera
Bhudžangásana – poloha kobry, je pomerne známa jógova ásana. Začína sa rozvíjať z polohy na zemi. Ležíme na bruchu a ruky máme vedľa ramien. Ruky sú blízko tela a lakte čo najbližšie k sebe. Pred veľkým pohybom, ktorý nasleduje pri tvorení tejto ásany, je dobre uvedomiť si spodok chrbta – oblasť krížovej chrbtice. Z tejto oblasti sa neustále vyvíja pohyb celej chrbtice do výšky a diaľky. Je to bod z ktorého stále stúpame nahor a do diaľky. Toto prúdenie prechádza celou chrbticou a záklon sa znova a znova tvorí aj z oblasti stredu chrbta aj z oblasti medzi lopatkami. Je podstatné aby bola rozvíjaná zo síl chrbta, aby nešlo o pasívne zavesenie sa na ruky. Keď už je záklon naozaj ďaleký a na jeho ďalšie zväčšenie je potrebné sa odtlačiť rukami, je poloha už blízko svojmu ideálu, kedy je potrebné zdvihnúť nohy k hlave – túto polohu nazývame kráľovská kobra. Vytvoriť túto ásanu (pokiaľ nemáte dlhoročný tréning alebo nadmernú pohyblivosť) vyžaduje trpezlivú a dlhšie trvajúcu vedomú prácu spojenú s veľmi jasnou myšlienkou.
6. energetické centrum – ádžňa čakra, je centrum, ktoré je lokalizované na čele, v strede medzi obočiami. Jej činnosť úzko súvisí s hypofýzou, čo je dôležitá hormonálna žľaza. Toto energetické centrum je tiež spájané s myslením. Práve myslenie a tvorba myšlienky je zaujímavá. Vytvoriť kobru, ktorá môže časom dôjsť až do kráľovskej kobry, si vyžaduje nie len dobrú pohyblivosť chrbtice, ale aj dôveru v silu myšlienky. Dôveru, že myšlienka naozaj pôsobí až do tela a hmoty. Ako náhle sa nám podarí vložiť do cvičenia naozaj dobrú koncentráciu a stiahnutie v oblasti krížov a doplniť ho o veľký pohyb do výšky a diaľky, nadobúda ásana krajšie „kontúry“. Snaha o vloženie myšlienky do cvičenia ásany je v dnešnej dobe možno veľká, ale napriek tomu je uskutočniteľná. Už sme sa určite niekedy v živote stretli s nejakým úspešným človekom. Ak sledujeme ako sa stal úspešným, často krát zistíme, že naozaj uveril, dôveroval ľuďom vo firme a tomu, čo ho učili, čo mu hovorili, aké myšlienky mu ponúkali. A toto je to podstatné – absolútna dôvera v nejakú myšlienku, v to, že daná myšlienka je uskutočniteľná, že je ju možné uviesť do praxe.
Z dôvery v silu myšlienky, ktorá pôsobí až do hmoty, vzniká pokoj a prehľad pri cvičení ásany. Je to aj cesta ako vedome pracovať na zlepšovaní jednotlivých ásan. Vyžaduje to určitú odovzdanosť myšlienke, ktorú sa snažím stvárniť. Ak sa cvičiacemu podarí rozvinúť túto schopnosť, schopnosť vnímať silu až živosť myšlienky, získa dôveru vo vlastnú tvoriacu schopnosť. Človek sa tak stáva oveľa viac vedomým tvorcom vlastného života. Uvedomuje si silu myšlienok a je schopný kontrolovať to, aké myšlienky tvorí. Myšlienky vníma ako naozaj živé a je schopný vnášať ich do života.
Nadšenie
Poloha nohy (sanskrtský názov – utthita eka páda hastásana) je ásana, ktorá je spojená s pokojným pozorovaním, odpútaním sa od nepríjemných pocitov a s expanziou. Pokojná fáza, ktorá nastáva po zdvihnutí jednej nohy zo zeme je dobrým základom cviku. Stojná noha je dynamická, ale dobre položená na zemi. Správne uchopená druhá noha a pokojná príprava na expanziu, vyrastanie je veľmi dobrou prípravou pred začatím „hlavnej“ fázy cvičenia. Sústredenie a pozorovanie spodnej časti chrbta – oblasť kostrče – je dôležitou súčasťou prípravy na samotné cvičenie. Sily, ktoré sa v tejto fázy cvičenia zbierajú, sa využijú na intenzívne stúpanie nahor. V momente, keď je cvičiaci pripravený, sily sú zmobilizované a v predstave je jasné ako a kam smerujeme, zdvihneme rozhodne nohu, spolu s rukou a celou hrudnou chrbticou do výšky, narastieme do dĺžky, expandujeme nahor. Pozorovanie, sústredenú koncentráciu na oblasť kostrče spolu s následným intenzívnym stúpaním nahor je vhodné niekoľkokrát zopakovať. Všetky nepríjemné pocity, ktoré očakávame, je vhodné vytesniť, vytlačiť z vedomia, nevenovať im pozornosť. Snaha o túto mentálnu činnosť by mala byť ako v prípravnej fáze, tak aj pri samotnej realizácií.
Prvé energetické centrum, čakra múládhára – koreňové centrum je výrazne oslovené a posilňované takouto prácou. Tak ako sopka, ktorá je dlhé roky pokojná a tichá, pracuje vnútri seba, jedného dňa expanduje do výšky a šírky, vychrlí lávu navôkol a premení svoje okolie, tak aj naše vedomie v tichosti a zemi vlastnom pokoji zbiera sily a pripravuje sa na expanziu do výšky.
Aj v živote ak napríklad chceme napísať knihu (alebo nejakú prácu) na určitú tému, v tichosti a kľude pripravujeme všetko na jej vydanie. Nasadenie sa pre istú myšlienku, pre isté konanie v živote vydrží oveľa dlhšie, ak sa k tomuto činu dlhšie pripravujeme, ak sa dlhšie témou zaoberáme, ak ju dlhšie študujeme. Každý z nás pozná napr. rýchlo napísanú záverečnú prácu. Ak je však takáto práca dlhšie tvorená, pripravovaná a zaoberáme sa jej prípravou dlhšie, vzniká oveľa kvalitnejšia a možno aj trvácnejšia práca, ktorá skončí nie len na papieri, ale presunie sa aj do života. Tiež v rámci vzťahov a kolektívov, ak vnímame napríklad nejakú nespravodlivosť, snažíme sa ju študovať a zaoberáme sa ňou, vieme na jej odstránenie vyvinúť intenzívnejšiu a aj presnejšie nasmerovanú silu, ako keby sme daný problém riešili rýchlo a bez premýšľania a zaoberania sa.
Odpútanosť
Škorpión (vršcikásana) je ásana, na ktorú je radosť sa pozerať a je ju aj radosť robiť. Zobrazuje ľahkosť, vzdušnosť, odpútanosť. Reprezentuje odvahu k veľkým krokom a k veľkým ideálom. Na jej vykonanie potrebujete presne vedieť, čo máte spraviť. Dôležité je mať ju jasne v predstave – dobrý základ v rukách, pohľad smerujúci dopredu a diaľky, koncentrácia na oblasť medzi lopatkami. Skok má byť naozaj veľký, nohy idú vysoko a do diaľky. Nájsť rovnováhu v pozícií súvisí s presne načasovanou a cielenou prácou – vyrastaním nahor z oblasti hrudníka. Pred samotným skokom je dobré si ásanu predstaviť, upokojiť sa a ľahko do nej skočiť.
Táto ásana je spojená so siedmim energetickým centrom – sahasrára čakrou. Tak ako väčšina ásan, kde je potrebná určitá ľahkosť a vzdušnosť, tak aj táto ásana vyžaduje akési odpútanie od tela. Je tu potrebná určitá sloboda v myslení a tiež odvaha vykonať niečo veľké a pekné, možno aj vznešené. Až keď človek vo svojom vedomí pripustí, že je možné zacvičiť takúto ásanu, až vtedy sa k nej môže priblížiť. Rozvinutie schopností tohto energetického centra vyžaduje dlhšie cvičenie a môže byť spojené s vykonaním veľkých činov.
Kedysi dávno, ak sa niekto chcel stať jogínom, odchádza do kláštora, opúšťa svoju rodinu, zažíva askézu v rôznych oblastiach svojho života. Prijíma jednoduchý odev, jednoduchú stravu, nie je s rodinou, pracuje pre celok (nemyslí na seba), žije každodennou rutinou cvičení, tréningov, meditácií a pod. Až po dlhom tréningu, bolo možné dosiahnuť jógu.
Dnes slovo jóga zle používame. Hovoríme, že cvičíme jógu, alebo že nám jóga pomohla. Nevieme to, čo vedeli tí, čo sa kedysi chceli stať jogínmi. Že jógu sa treba snažiť dosahovať, že sa jej treba snažiť priblížiť, že je ju potrebné spoznávať … a že jej treba niečo odovzdať, darovať, obetovať.
Nadšenie,
vytrvalosť,
otvorenosť,
tvorivosť,
vnímavosť,
dôvera
a odpútanosť
sú len niektoré zo schopností, ktoré môžeme jóge darovať, sú len niektoré z vlastností, ktoré môžeme pre priblíženie sa jóge rozvinúť. Tieto schopnosti nám určite pomôžu nie len spoznať viac jógu, ale porozumieť viac sebe a tiež viesť zdravší sociálny život s okolím.
Použitá literatúra:
Heinz Grill, Duševná dimenzia jogy
Prednášky Matej Štepita a Lucia Štepitová